Odváž sa viesť - Reštart 2019

Pred príchodom do Važca som bola zmietaná rôznymi pocitmi. Aby som pravdu povedala, nebola som si istá či je tento Reštart práve pre mňa. Téma Odváž sa viesť sa mi zdala príliš špecifická. Nevedela som, či mi niečo dá, keďže som sa nad vedením nikdy nezamýšľala. I napriek tomu som sa ale rozhodla prísť, lebo som bola zvedavá ako takéto školenie vyzerá a dúfala som, že mi môže dať niečo užitočné do môjho života s Pánom.

Z bratislavskej skupinky sme prišli len dvaja. Problémom však bolo to, že moja povaha nie je práve stavaná na situácie, kde je veľa nových tvárí naraz. Keď musím vyjsť zo svojej ulitky, zoznamovať sa a zaradiť sa medzi ostatných, ktorí sa poznajú oveľa dlhšie, začínam panikáriť. Potrebovala som sa odosobniť a keď som chcela z Reštartu niečo mať, musela som to urobiť rýchlo.

Pán mi v tomto veľmi pomohol. Ukázal mi, že mám okolo seba ľudí, ktorí Ho milujú. Videla som ľudí v mojom veku, ktorí svoj život dávajú Jemu, ktorí sa chcú Jemu podobať a približovať sa Jeho slovám. Títo ľudia boli naplnení Božou láskou a zahŕňali ňou aj mňa. Nedovolili mi cítiť sa na okraji, za čo som im veľmi vďačná.

Samotný priebeh pobytu bol veľmi intenzívny. Doobeda aj poobede sme sa zaoberali Božím Slovom, konkrétne druhým listom Timoteovi. Naučila som sa robiť induktívne biblické štúdium - štúdium kde si kladieme i tie najjasnejšie otázky, kde sa pýtame prečo, prečo, prečo. Je to veľmi dobrý spôsob štúdia, veľmi som sa tešila každej maličkosti, ktorú by som si sama nikdy nevšimla. A že ich bolo veľa.

Téma vodcovstva mi dala oveľa viac ako som čakala. Dobrý vodca nemusí byť "silný". Práve v našej slabosti sa dokazuje Pánova sila. Aj Pavol hovorí v liste Filipänom: "Všetko vládzem v tom, ktorý ma posilňuje, v Kristovi." Keď sa Pánovi odovzdáme a budeme pripravení konať Jeho vôľu, On nás posilní a nenechá nás padnúť. Som človek, ktorý je rád vedený, ktorý nepotrebuje vo svojom živote stres, či veľkú zodpovednosť - no Pán mi vo Važci ukázal, že život kresťana nie je prechádzka ružovou záhradou, že treba niesť zodpovednosť, treba sa zapájať do Božieho diela a ukazovať ľuďom okolo nás, Komu patríme.

Na Reštarte sme sa nezaoberali rozdielmi v zboroch, ktoré navštevujeme. Obávala som sa rozdielností s ľuďmi, ktorí navštevujú iné zbory ako ja. No rýchlo som pochopila, že spoločná túžba vravieť študentom o Bohu je väčšia. Boli sme len vysokoškolskí študenti, ktorí chcú šíriť evanjelium ďalším študentom. Chceli sme vedieť ako hlásať Pána Ježiša, ako s Ním chodiť, ako správne viesť. Odchádzala som z pobytu naplnená - Božím Slovom, odhodlaním niečo vo svojom živote zmeniť..a možno trochu aj odvahou.

Reštart pre mňa bola skvelá skúsenosť, som zaň veľmi, veľmi vďačná.

Evi