Mission week v Prahe

NĚCO VÍC NEŽ... kresťanský festival, ktorý sa uskutočnil v Prahe 7.11.2016 – 10.11. 2016 bol skutočne viac než len festival. Pripravovali ho ľudia z UKH(Univerzitného kresťanského hnutia), čo predstavuje české VBH. Podujali sa na to už tretí rok. Osobne som mala možnosť zapojiť sa do festivalu 9.11.2016 a 10.11. 2016.

Každé ráno boli spoločné raňajky. Nebol to len čas fyzického, ale aj duchovného posilnenia do dňa. Spoločne sme sa modlili, zamýšľali sa nad Božím slovom a oslavovali Boha. Páčil sa mi čas zdieľania, kedy študenti hovorili za čo sú Bohu vďační, s akými nepríjemnosťami sa stretli a vyjadrovali svoje očakávania do ďalších dní. Nasledovalo rozdelenie do tímov. Každý tím sa vydal na inú fakultu.

Bola som v tíme s ľuďmi, ktorí si to namierili na právnickú fakultu. Ohromená budovou, v ktorej istý čas sídlilo SS som takmer zabudla, prečo tam som. Nikdy pre mňa nebolo jednoduché prichádzať k cudzím ľuďom a viesť s nimi rozhovory, ale nechať si pre seba tak vzácne posolstvo evanjelia a ani sa nepokúsiť zdeliť ho, by bolo fiaskom. Zbadala som jedno dievča a ja som vedela, že mám ísť za ňou. Vyrušila som ju, no svoj čas mi venovala. Rozprávala po slovensky, bola to rodená ukrajinka a evidentne študovala v Prahe. Snažila sa byť dobrým človekom, modlila sa k Bohu, cítila, že jej to pomáha,Božie slovo však nečítal. Ako mnoho iných ľudí, bola so sebou a so svojím životom spokojná a nechcela nič meniť. A to zase znepokojovalo mňa. Či a ako si Pán Boh použije náš rozhovor v jej živote netuším, môžem len dôverovať. Keďže som hore už nikoho nezazrela, vrátila som sa na naše stanovisko, kde bola na tabuli vyvesená otázka dňa: Prečo si myslíte, že je toľko náboženstiev? Táto otázka bola tiež spôsobom, ako s ľuďmi nadviazať kontakt.

Deň pokračoval programom o 16:00 ktorým bolo v stredu horúce kreslo, v ktorom kazateľ odpovedal na otázky o kresťanstve. Ľudí síce nebolo veľa, ale verím, že tí ktorí prišli dostali na svoje otázky adekvátne odpovede.

Večerné prednášky mal vždy jeden rečník – Ján Valeš – a bola to séria prednášok. V utorok to bol Príbeh slobody, v stredu Príbeh pravdy a vo štvrtok Príbeh priateľstva.

Štvrtok sa začal veľmi podobne ako streda, spoločnými raňajkami. Ozvláštnením týchto raňajok bolo, že dorazili ďalší traja slováci.
Aj tento deň som bola priradená na právnickú fakultu a to spolu s dvoma slovákmi a ďalšími členmi tímu. Zažili sme tam požehnaný čas rozhovorov napriek tomu, že študentov bolo o dosť menej než v stredu. Začalo sa to ako vždy letákovaním. Keď som zastavila na chvíľu dvoch chlapcov, výsledkom bol siahodlhý rozhovor. Začali sme otázkou dňa: Koľko máš priateľov na facebooku? Otázka vcelku nepodstatná, no na začatie rozhovoru o priateľstve môže byť. Jeden z nich zakrátko odišiel na prednášku, no ten druhý pokračoval v rozhovore. Od priateľstva sme sa dostali ku kresťanstvu a výhrady, ktoré voči Bohu mal a nechcel ich rozvádzať sa po zapojení Tima do rozhovoru zrazu začali sypať. Nevedela som mu odpovedať na jeho ťažké otázky, ale vypočula som si jeho názory a bola som vďačná za Tima, ktorý mu vedel argumentovať.

Po zvyšok času na fakulte som mala možnosť priamo povedať evanjelium trom dievčatám. Bola som milo prekvapená, že si ma bez odmietnutia a zastavenia vypočuli. Jednoducho, Pán Boh počuje modlitby svojich detí a keď On otvorí dvere, nikto ich nemôže zavrieť. Rozhodnutie či s dôverou do dverí vstúpime je na nás.

Večer pokračoval prednáškou o Základoch kresťanskej pedagogiky. Študentov tu bolo o dosť viac než v stredu. Po prednáške mnohí ostali, aby sa mohli rozprávať. Následne sme sa presunuli na miesto poslednej prednášky festivalu. Za tie dni to bolo najviac ľudí, poväčšine kresťanov. Súčasťou programu bola aj scénka a svedectvo. Festival sa ukončil rozhovormi s ľuďmi pri čaji. Rozprávala som sa s chlapcom, ktorý bol z rodiny farára, avšak až pred niekoľkými mesiacmi si uvedomil, že v skutočnosti s Bohom nežije. Mohli sme ho povzbudiť do budovania vzťahu s Bohom cez Božie slovo a vypočuť si jeho príbeh.

Festival svoju misiu splnil. Možno nie podľa našich predstáv. Azda by sme radi videli mnohých neveriacich ľudí počúvať Božie slovo a prichádzať ku Kristovi a verím, že aj Boh to tak chce, ale...možno týmto zatiaľ pripravuje pôdu.

(Janka)