Prečo sa nemusím dať druhýkrát pokrstiť ?

Vložil(a) jano, Ne, 12/06/2011 - 13:58
::

K druhému krstu som bol pobádaný ešte v dobe, keď som bol ako študent vysokej školy s tvrdením, že krst detí nie je platný, ale aj v nedávnej minulosti a keďže táto otázka je otázkou mnohých, rád by som sa s nimi podelil o akési moje biblické vysvetlenie tejto duchovnej problematiky, teda tak, ako je to dané mne porozumieť.

Vysvetliť biblicky správne problematiku krstov /množné číslo v zmysle Židom 6,2/ "citovaním jedného či viacerých veršov biblie", ako je žiaľ dnes bežne zaužívané, nie je možné. Každé biblické tvrdenie, čivysvetlenie musí korešpondovať s celkovým obsahom biblie s rešpektovaním princípu, totiž že starozákonné nariadenia či udalosti sú v mnohých oblastiach určitým predobrazom novozákonných princípov.

Aby sme správne pochopili problematiku krstov musíme najskôr prijať jeden zo základných biblických faktov a to v tomto prípade ten, že totiž tak, ako prichádzame na svet jedni chudobní, iní bohatí, jedni malí, iný veľkí, a pod. platí podobná skutočnosť aj v duchovnej rovine. Podľa Božieho Slova neprichádzame na svet s rovnakým vzťahom k Pánu Bohu, ale tento vzťah je poznačený tým, aký vzťah mali k Pánu Bohu naši rodičia.

Apoštol Pavel k tomuto píše jasne a nepopierateľne, totiž že deti, ktoré majú čo len jedného zo svojich rodičov veriaceho sú "sväté", zatiaľčo ostatné sú "nečisté" 1. Kor. 7,14. Prečo sa jeden narodí tak, druhý onak to nie je otázkou terajšej našej úvahy, podstatné však je to, že táto skutočnosť korešponduje so starozmluvným obdobím, teda, kto sa vtedy narodil ako dieťa Izraelitovi, bol podľa rodiča príslušníkom Božieho ľudu / starozmluvne bol nazvaný aj "domorodec" 3.Mojž.16,29/ a kto sa narodil ako dieťa Egypťanovi, či príslušníkovi iného národa, ten nepatril do Božieho ľudu /starozmluvne bol nazvaný aj "cudzinec"/. Túto skutočnosť rešpektuje aj Pán Ježiš, keď v biblickej

stati o ovciach /Ján 10, 1-16/ nazýva jednu skupinu oviec ako "moje, svoje ovce", zatiaľčo druhú skupinu ako "iné ovce".

V Božom Slove sledujeme, že cesta k spáse a večnému životu novozmluvných domorodcov a novozmluvných cudzincov nie je zhodná.

Sledujme najskôr cestu novozmluvných cudzincov, teda ľudí, ktorí sa narodili neveriacim rodičom. Podobne ako starozmluvná cudzinka Rut sa začlenila do Božieho ľudu tým, že prijala za svojho Boha toho, ktorý bol Bohom jej svokry, prijala za svoj ľud ten ľud, ktorý bol "ľudom" jej svokry a prišla, aby žila s týmto Božím ľuďom, podobne novozmluvný cudzinec /z celého sveta Marek 16,15/ sa začlení do novozmluvného Božieho ľudu vtedy, ak uverí v Pána Ježiša Krista a toto svoje uverenie potvrdí obradom krstu v zmysle biblických slov : "...kto uverí a bude pokrstený, bude spasený..." / Marek 16,16/.

Typickým príkladom tejto cesty je prípad cudzinca etiopskeho eunucha, ktorý Filipovi vyznal, že verí z celého srdca, ...že Ježiš Kristus je syn Boží, na základe čoho ho Filip pokrstil. Touto cestou však šlo aj trojtisícové množstvo ľudu na Letnice, ktorí na podnet Petrovej kázne uverili a nechali sa pokrstiť, ale šiel ňou aj samotný Pavel, keď ešte ako duchovný cudzinec menom Saul na ceste do Damašku uveril, dal sa potom následne pokrstiť. Saul nebol učeníkom Pána Ježiša, nebol pokrstený Jánom Krstiteľom, bol síce Izraelita, avšak jeho akt uverenia ako aj uverenie trojtisícového množstva ľudu či ďalších spadá už do doby novozmluvnej a teda pre novozmluvný Boží ľud to už boli duchovní cudzinci, tak ako sú aj všetci tí Izraeliti dnešnej doby, ktorý ešte neprijali Pána Ježiša /2.Kor.3,14-16/.

Aká je cesta k spáse a večnému životu u skupiny ľudí, ktorí sa narodili ako "novozmluvní domorodci" , teda v zmysle 1. listu Korintským ako "sväté" deti veriacich rodičov ? Na odpoveď pre túto otázku nám v Božom Slove poslúžia tri biblické obrazy. Dva z nich spadajú do obdobia starej zmluvy a sú v tejto otázke v polohe predobrazov a jeden je z obdobia pôsobenia Pána Ježiša. Ako prvý obraz si povšimnime životnú dráhu človeka, ktorého už samotné meno nesie niečo prorocké pre obdobie novej zmluvy a jeho meno je "Vytiahnutý" /Roháčkov preklad/, /z vody vytiahnutý 2.Mojž.2,10 / - Mojžiš.

Pre našu biblickú úvahu si všimnime nasledujúce skutočnosti z jeho života. Narodil sa ako "domorodec" Božieho ľudu, bol ako dieťa vložený do vody a z nej vytiahnutý /že to nebola náhodná udalosť v jeho živote, o tom svedčí práve tá skutočnosť, že podľa toho dostal svoje meno/, potom bol vychovávaný určitý čas svojou matkou avšak následne prežil mladosť v prostredí egypťanov, "cudzincov", čo ovplyvnilo jeho život, ...v krízovom čase "zobral veci do vlastných rúk" a zabil egypťana, nasledoval útek a ďalej už spomeňme až stretnutie s Bohom v "horiacom kre", čo nakoniec zmenilo jeho život, jeho životné povolanie.

Ako druhý obraz si vysledujme cestu Božieho ľudu Izrael z Egypta do zasľúbenej zeme Kanán.

Pre našu úvahu si všimnime nasledovné, k prvému obrazu veľmi analogické skutočnosti. Prechod cez Červené more a kontakt s oblakom, ktorý je v 1.Kor. 10,22 aj nazvaný ako "krst v Mojžiša", potom nasleduje na jednej strane vyučovanie vodcom, na druhej strane svojvôľa, neposlušnosť až vzbura, po dlhom blúdení a putovaní po púšti nakoniec pod vedením nového vodcu prechod cez Jordán do vutúženého cieľa Kanán.

A ako tretí obraz si povšimnime určité skutočnosti zo života učeníkov Pána Ježiša.

Ako prvá dôležitá a k predchádzajúcim dvom obrazom analogická skutočnosť bola ich pokrstenie Jánom Krstiteľom ešte v období bez Majstra, teda v období ich duchovnej nevedomosti - nemluvnosti. Že to bola naozaj nevyhnutne dôležitá skutočnosť pre učeníctvo vyplýva zo slov Petrových vypovedaných neskoršie a to v období pri hľadaní kandidátov na náhradníka za Judáša. Bola to nevyhnutná podmienka charakterizovaná slovami : "...ktorí boli s nami za celý čas,...počnúc od Jánovho krstu..." /Sk.1, 21-22/. Následné udalosti boli vyučovanie od Majstra, potom v kritickej situácii opustenie svojho Učiteľa, Judášova zrada, Petrove zapretie ...podľa predpovedaných slov "...všetci sa pohoršíte na mne". Z hľadiska našej úvahy je teraz dôležité si všimnúť následnú skutočnosť "obrátenie učeníkov". Pán Ježiš to síce predpovedal menovite iba Petrovi, "...a ty časom až sa obrátiš utvrdzuj svojich bratov..."/Luk.22,32/, avšak z písma vieme, že toto "obrátenie sa" po ich "pohoršení sa" potrebovali všetci /žiaľ Judáš to ani neurobil/. Obrátenie učeníkov prebiehalo veľmi rôzne. Zatiaľčo Tomáš bol vyzvaný na vloženie rúk do jaziev po ranách Pána Ježiša, Peter po trojnásobnom zapretí bol tri krát pýtaný na jeho lásku k Pánovi, tí učeníci, ktorí sa vydali na cestu do Emaus, zažili zvláštne stretnutie s Pánom a pod., a teda pre nás je tu dôležité si povšimnúť skutočnosť, že ani jeden z učeníkov pri tejto udalosti nepodstúpil nejaký obrad krstu vodou. Obrátenie je akt duchovnej podstaty, je to duchovné stretnutie, alebo aj niekedy určitý proces duchovného stretnutia sa s Pánom, ktorý môže byť pre každého jedinečný. Tu je biblicky dôležitá následná skutočnosť vyznania, či vyznávania v zmysle Rim. 10,9 , pretože Pán Ježiš nechce mať tajných učeníkov, ale chce, aby sa Jeho evanjelium ďalej šírilo.

Pre lepšie pochopenie cesty k spáse a večnému životu novozmluvných "domorodcov" Pán Ježiš povedal aj niekoľko podobenstiev, najznámejšie je podobenstvo o márnotratnom synovi a jeho bratovi ale aj o ceste istého človeka z Jeruzalema do Jericha, ktorý upadol do rúk lotrom, o stratenej ovci a pod.

Z nasledovnej úvahy môžu vyvstať pre niekoho aj ďalšie otázky. Napr. ak sa podľa písma deti veriacich rodičov rodia "sväté", potrebujú ešte krst ? S odpoveďou nám pomôže sám Pán Ježiš, ktorý nepotreboval krst, avšak Jánovi Krstiteľovi hovorí: "... lebo tak sa nám sluší naplniť všetku spravodlivosť". Taktiež sa môže niekto spýtať, ...musí každé dieťa narodené ako dieťa veriacich rodičov /duchovný domorodec/ ísť cestou "pohoršenia sa" ? "My všetci sme blúdili ako oce, všetci sme chodili vlastnou cestou" hovorí prorok Izaiáš. Vďaka Pánovi, že z našej vlastnej cesty nás On chce priviesť naspäť do otcovského domu. Obeť Pána Ježiša Krista ako obeť zmierenia je ponúkaná pre každého človeka. Či už pre cudzinca a či zblúdeného domorodca.

"...a bude jedno stádo a jeden pastier".