Správy zo zimného tréningu vedúcich a aktívnych členov skupiniek VBH

"Život prinášajúce slovo"

Jeden perfektný predĺžený víkend 13.- 16. 2. 2014, strávený v Božej prítomnosti, plný chvál, Božieho slova a modlitieb. Čo iné to môže byť, ako školenie VBH vo Važci?

Už na prvý pohľad pôsobila chatka, kde sme mali byť ubytovaní príjemne a útulne. No keďže výzor nemá veľký význam, znamenalo to len malé bezvýznamné plus. Dôležité bolo, čo sa nachádzalo vo vnútri. A tým teraz nemyslím zariadenie, ale samotnú náplň programu a atmosféru.

Hneď po príchode, keď sme sa ubytovali v spoločných izbách (spoločných pre dievčatá=), nás obslúžili večerou. Zostala som zarazená, keď som zistila, že v kuchyni sú automaticky pridelení 4 pomocníci ku každému menu. Zarazená v dobrom zmysle. Pochodila som už zopár miest, ale musím priznať, že sa mi ešte nestalo, aby aj chlapci s takou samozrejmosťou participovali na „ženských“ prácach. A to bez namietania. Naozaj oceňujem tento nápad. Pred jedlom sa služba stále pomodlila. Po našej „prvej večeri“ sa celý víkend rozbehol. Ako pri každej akcii, ani na našej nesmela chýbať zoznamovačka. Keďže táto konferencia sa niesla v Božom duchu, hneď sme sa aj pustili do roboty. Pripravili sme si naše Biblie, zápisníky, perá, farbičky a naladili si tú správnu frekvenciu. Osobne ma veľmi potešili chvály, ktoré dokazovali, že nezáleží na tom, kto ich hrá, na akých nástrojoch, alebo s akým talentom. Ako jediné kritérium zohráva pred Bohom úprimnosť srdca, pokora a čistota s ktorou k nemu pristupujeme.

Zakaždým, keď sa znova zamýšľam nad existovaním Biblie, zostávam šokovaná, no naraz aj povzbudená a usvedčovaná. Moja ľudská myseľ nedokáže pochopiť, ako je možné, že niekto koho nikdy nikto nevidel, dokázal zanechať takú stopu v našej spoločnosti, odkaz, ktorý dávno predbehol celé ľudstvo. Dôkaz, ktorý tak presne dokáže popisovať to, čo bolo, čo je a dokonca čo bude. A to všetko je obsiahnuté v jednej knihe, ktorá sa skladá z niekoľkých ďalších kníh. Keby sa vám to všetko zdalo byť málo, tak musím uviesť ešte jeden fakt. Celý sled viet, skladba slov a ich umiestnenie vo vete má svoj vlastný význam.  Správne chápanie tohto posolstva je veľmi dôležité, ak chceme pomôcť ostatným v hľadaní pravdy. A preto sme sa jej venovali aj my. Tiež sa nám pripomenulo, že veľa nám napovie aj samotný kontext, pre koho to bolo v prvom rade písané a čo tomu predchádzalo.

Nasledujúci deň v piatok, nasledovala ďalšia lekcia. Ako pracovať s Bibliou? Nemyslela som si, že spojenie so spoločenstvom pri čítaní Biblie môže byť také dôležité. Ja osobne som si stále rada čítavala v tichosti, telom aj dušou vzdialená od všetkého a od každého. Hovorím telom, pretože často som sa utiekala do prírody, alebo aspoň na miesta, kde sa práve „spoločenstvo“ nenachádzalo. Bola to pre mňa skvelá lekcia práve preto, že som mala možnosť priamo si vyskúšať takúto formu štúdia a nie len počúvať o nejakej teórii. Keď sme pochopili, ako správne pracovať s Bibliou, mohli sme prejsť k ďalšej dôležitej náuke. A to, ako pomôcť OSTATNÝM pochopiť Božie slovo. Naozaj ma prekvapilo, keď nám predostreli až 10 spôsobov, ktorými vieme lepšie študovať a tak aj pochopiť Bibliu. Tieto spôsoby skvelo uľahčujú aj samotnú predstavu o tom, čo čítame. Napríklad pre logikov a ľudí zraku vymysleli názorné tabuľky, sumarizovanie. Pre ľudí činu zas drámu, kreslenie, alebo interview. Mnohým metódam sme pochopili, až keď sme si ich posledný deň aj vyskúšali. Bolo to naozaj skvelé. No čo sa mi ešte tiež veľmi páčilo bolo, že sme sa mohli v modlitbe navzájom prihovárať za jednotlivé krajiny, v ktorých funguje hnutie IFES. Ale modlili sme sa aj osobnejšie za mestá na Slovensku, v ktorých fungujú skupinky VBH a ktorých potreby boli zverejnené. No tak isto sme nezabudli ani na tie mestá, v ktorých to ešte len vzniká, alebo má potenciál v budúcnosti niečo také vzniknúť. A ak si myslíte, že naše zápasy boli len všeobecné, tak sa veľmi mýlite. Ha-ha, zámerne som ešte nespomenula osobné modlitby každého jedného z nás za osoby, ktoré zatiaľ nemali príležitosť spoznať Boha, no v budúcnosti by sme im chceli pomôcť pochopiť Boží odkaz.

Samozrejme, mali sme aj troška voľného času. Počas neho sme navštívili Važeckú jaskyňu, postavili snehuliaka, vyšliapali do snehu nápis „Ježiš“, hrali spoločenské hry, pozreli film a spoznávali sa.

Celý víkend bol jednoducho tak perfektný, že jeho stručný opis sa ani len nezmestí na jednu stranu. Ale za to patrí vďaka jedinému Pánovi. Pretože mohlo to byť hocijako premakané, naplánované, pripravené. No slobodne vyznávam že, ak by tam náš Otecko nebeský nebol prítomný, nenapĺňal nás svojou radosťou a pokojom, neučil nás svojej múdrosti a vytrvalosti a nerozhojňoval v nás svoj oheň, bolo by to celé zbytočné. Sláva Bohu a chvála mu na nebesiach.

Sabi

Maroš

"Bolo to moje prvé stretnutie takého typu. Na ničom takom som pred tým nebol. Som veľmi rád, že som stretol takých ľudí aký boli vo Važci, lebo bežne takých ľudí nestretávam. Celkovo som sa tam cítil veľmi príjemne a veľmi rád by som si to zopakoval. Naučil som sa veľa vecí a donútilo to ma sa zamyslieť nad niektorými vecami v mojom živote, takže som vďačný za to, že som tam bol."

 

Tinka

"Bolo radostne prísť medzi ďalších „vbh-kov“. Najprv, keď som sa pozrela dookola miestnosti, veľkú väčšinu ľudí som nepoznala a predtým ani nestretla. Odchádzajúc s pocitom súdržnosti hovorí za všetko. Veľa sme sa modlili, za seba navzájom, za VBH, za konkrétne potreby slovenských a zahraničných skupiniek. Bol priestor na bližšie spoznanie sa; spoločné záujmy a voľný čas nás viac priblížil k sebe. Program, či už ráno, pred obedom alebo večer bol pre mňa osobne prínosom. Bolo toho viac, čo som si cez preberané texty uvedomila. Pán viedol môj čas s na vbh víkendovke, aj cestu tam, aj späť."

Martinka

"Pre mňa, ako absolventku, bolo toto stretnutie veľkým povzbudením. Bolo pre mňa veľkou radosťou vidieť, ako Pán Boh koná cez skupinky, ako povoláva nových študentov a kladie im na srdce túto službu. Vidím v tom obrovskú Božiu milosť ako to Pán Boh má všetko vo svojich rukách aj napriek tomu, že vysokoškolské štúdium trvá len päť rokov a študenti sa na skupinke rýchlo menia. Je mi cťou, že som mohla byť počas štúdia na vysokej škole súčasťou VBH rodiny.

Naša služba však ukončením vysokoškolského štúdia nekončí. Sme aj naďalej nasledovníkmi Pána Ježiša Krista a On nás posiela zvestovať evanjelium do našich rodín či pracovísk, ...Všade, kde sa nachádzame, sú ľudia, ktorí potrebujú počuť Slovo Božie, ktorí potrebujú potešiť, povzbudiť. Stačí otvoriť oči a poobzerať sa okolo.

Táto víkendovka mi dala množstvo praktických rád ako evanjelizovať a ako sa
na to vopred pripravovať. Hlavne mi dala uistenie, že ak sa nechám viesť Duchom Svätým, On mi ukáže a dá múdrosť, kde, komu a akým spôsobom zvestovať Slovo Božie."