Svedectvo Julky z prešovskej skupiny

Vložil(a) admin, Št, 11/10/2012 - 15:06
::

Služba nie je práve tou najľahšou vecou na svete. Pred pár rokmi som si myslela, že služba je aktivitou ktorú robíme pre ľudí spoločenstve z istého dôvodu. Moje dva roky vo VBH však neboli len službou pre ľudí v tom pravom zmysle slova. Zistila som, že služba niekedy spočíva aj v tom, že spoločenstvo v ktorom mám pracovať reálne neexistuje ale napriek tomu môžem byť aktívna a verím, že to je stále službou.

Vedúcou skupinky VBH v Prešove som ak dobre rátam tretí akademický rok. Dva predchádzajúce roky boli službou konanou skôr potichu, v jednej konkrétnej miestnosti kde sedela pravidelne jedna osoba každý týždeň v tom istom čase. Bol to čas čakania na niekoho, niečo... Nebolo to ľahké, niekedy trochu depresívne ale boli aj chvíle keď som ostala v nemom úžase. Ako príklad uvediem letný semester v roku 2010, keď na skupinku do Prešova zo dňa na deň prišlo 12 ľudí ... modlitby sa mi vtedy zdali vypočuté na 120%, bola som šťastná že skupinka a služba napĺňajú svoj význam. Ale potom prišiel opäť „suchý rok“. Bola by som ale nevďačná ak by som povedala, že bol neúrodný. Dal mi veľa, napríklad: hodinu času pre osobné spoločenstvo s Bohom, pre plodné rozhovory s Martinom Mražíkom a mojou sestrou Marikou a Ivkou Škulecovou,( ktorí sa snažili chodiť pondelky na internát a podporovali mňa, aj našu skupinku), rozhovory s tetou vrátničkou na internáte o tom: „ Co to tam robim/e“.

Ale chcela by som hlavne písať o tomto roku, kedy sa všetko zmenilo. Boh nám/mne poslal Bašku a Heledd. Píšem aj mne, pretože som sa za takých ľudí modlila dva roky a moje modlitby boli vypočuté. Zimný semester ak zhrniem do niekoľkých slov bol prvé dva mesiace o vybavovaní miestnosti, potom o hľadaní tej správnej stratégie a o budovaní vzťahov medzi nami. S odstupom času to vnímam ako veľmi dôležitú vec. Samozrejme, vylepili sme aj plagáty a pozývali ľudí osobne. Bolo úžasné vidieť a cítiť, že konečne aj niekto iný cíti zodpovednosť za našu skupinku a aj preto niečo robí vo svojom voľnom čase, v prvom rade cez modlitby ale aj cez facebook, cez rozhovory so spolužiakmi.

Letný semester bol ako vyklíčená rastlinka, ktorú sme trpezlivo zasadili a polievali celú zimu. A priniesol bohatú úrodu. Preberali sme evanjelium podľa Marka ale v anglickom jazyku. Anglický jazyk spojený s čítaním Marka, pitím čaju s medom a hrami bol dobrou metódou a na skupinku začali pravidelne aj nepravidelne prichádzať mnohí ľudia. Ľudia cez ktorých k nám Boh hovoril a konal, radil nám a učil nás čo a ako treba robiť... ako mu slúžiť. Bolo skvelé, že keď som ochorela už som nemusela s výčitkami ostať na izbe a vedela som, že tam je niekto kto sa postará a bude to viesť. Spätne síce vnímam, že som možno trochu zlenivela a stávalo sa, že sme si nevedeli nájsť čas pred skupinkou aby sme sa za ňu modlili a to nebolo dobré. Boh si ale aj takúto službu požehnal. Pre mňa asi najsilnejším zážitkom bola prednáška doktora Petra Payna. Bola organizačným aj modlitebným vrcholom celého roka. Samotná prednáška aj keď bola zaujímavá nebola tým naj toho večera. Boli ním ľudia, ktorí prišli. Aj keď ich nebolo mnoho, boli aktívni, pýtali sa a niektorí potom začali pravidelne chodiť na skupinku.

Aj keď je teraz skúškové a už sa nestretávame v našej miestnosti každý pondelok, vďaka facebooku sme v kontakte. Spája nás rovnaký problém všetkých študentov: stresy a skúšky. Teraz však môžeme cítiť, že na to nie sme sami. Modlíme sa za seba vzájomne a môžem povedať, že je to viac než viditeľné, že Boh naše modlitby počuje.

Služba kresťana nie je práve tou najľahšou vecou na svete. Najmä, keď sa ju snažíme robiť sami, niekedy aj bez Boha, cez naše vlastné plány. Ale keď sme trpezliví (čo ja rozhodne nie som), vytrvalí a pokorní a či potom vidíme výsledky, alebo nie, je to úžasná skúsenosť. Keby som nezažila dva roky, ktoré som vnímala niekedy trochu ako moje zlyhanie, niekedy ako Božiu mlčanlivosť, nevedela by som oceniť tento rok a ľudí, ktorých mi Boh poslal vtedy, keď to bolo podľa Neho dobré. Dôležité je, že aj keď mi zlyhávame, On koná; keď sa nám niečo javí ako neúspech a sme nešťastí, práve vtedy nás vyučuje a pripravuje na veľkú radosť, lebo On sa o nás stále stará a On je ten, ktorý nás stále miluje.

God is amazing!

Juliána Petrovičová, koniec letného semestra 2012