Svedectvo zo skupinky EUBA

Vložil(a) admin, Št, 11/10/2012 - 14:52

Na našej skupinke EUBA som už tretí rok. Tak ako každý z našich členov, aj ja mám svoj príbeh, ako som sa o skupinke dozvedela a začala ju navštevovať. Do Bratislavy som prišla, keď som mala 18 rokov. V tej dobe som už bola dva roky obrátená kresťanka. Avšak príchod do Bratislavy a vysokoškolský život priniesol so sebou veľa pokušení, nielen pre znovuzrodeného kresťana, ale aj pre ostatných mladých ľudí, ktorí opustili svoje domáce základne a neboli zrazu pod každodennou kontrolou rodičov.

Ja som mala veľmi rada tanec. Naši ma doma vždy držali na krátko, a tak aj keď som ako kresťanka nechodila na diskotéky, keď som došla do Bratislavy, tak s tým prišlo aj pokušenie a jednoduchý prístup a voľnosť. Tak ako som bola hotová z tej slobody a voľnosti robiť sama rozhodnutia, som hneď v prvý týždeň išla na diskotéku do Mlynskej. Najprv to bolo v pohode, cítila som, že som iná na tom mieste, nepila som a ani netancovala zvodné disko tance. Ale čím som tam viac chodila, tým som stále o trochu povolila zo svojich hraníc. Počas tej doby, som mala spolužiačku v krúžku, ktorá bola tiež kresťanka a s ňou jedinou som sa mohla rozprávať o Bohu. Ona ma aj zavolala nech s ňou idem na skupinku. Povedala mi o nej, že sa stretávajú cez obedňajšie prestávky, ale ja som nemala v tej dobe veľmi o to záujem. Začalo sa okolo mňa objavovať aj veľa nekresťanských chlapcov, bolo to na začiatku celkom príjemne, a zaujímavé bolo, že to čo ich na mne priťahovalo, bola práve tá moja jemnosť a nevinnosť. Vtedy, ako som sa stále navracala do Košíc a do môjho zboru, stále som viac chápala, že hodnota, ktorú mám v Bohu, jeho láska, jeho život ktorý mi ponúka, je ten pravý. Moja kamoška Marta z krúžku ma neprestávala pozývať na skupinku, ale ja som si myslela, že to nepotrebujem, že cez obednajšiu prestávku sa chodí na obed predsa a nie niekde dole ku výťahom sa modliť. Modliť sa môžem aj inokedy. Moje odolávanie skončilo v druhom ročníku na začiatku semestra.

Na skupinku som nechodila každý deň, ale raz dva krát do týždňa. A bolo to super! Niekedy sa mi nechcelo prísť, ale stále keď som prišla a sme mohli zdieľať Božie slovo, modliť sa za naše každodenné starosti, tak ma to vybudovalo. Vytvorila som si super skupinu kamarátov, ktorých som stretávala po škole, večer na mládeži, na intráku v študovni, boli sme všade. Vytvorili sme ešte jednu zvlášť poobedňajšiu skupinku. Stretávali sme sa raz do týždňa, hovorili hlbšie a otvorenejšie, modlili sa a chválili Pána. Skupinka ma nenaučila iba pevne stáť, ale aj prakticky šíriť vieru. Modlíme sa stále za vedenie školy, za našich spolužiakov a za naše skúšky. Naša skupinka istú dobu fungovala tak, že každý týždeň mala iná fakulta službu a sme sa striedali medzi sebou a pripravovali si Božie slovo. Niečo s čím sme sa chceli podeliť. Každý z nás to bral veľmi zodpovedne. Naučilo ma to dôverovať Pánovi, počúvať ho a poznať hlbšie božie slovo. Nie sme len skupinka, ktorá sa stretne a ďalej o sebe nevie. Sme priatelia. Chodievame spolu na lyžovačku, oslavujeme spolu narodeniny, robíme palacinkovice, špagetovice, lafovice :-). Ja teraz končím na ekonomickej univerzite, ale verím, že tieto priateľstvá a podpora pretrvá.

Dominika