Svedectvá zo zimného tréningu Reštart vo Važci

Vazec 2018Keď ma Timo zavolal na Reštart do Važca, ktorý bol organizovaný VBHčkom, moje prvé pocity boli zmiešané. Nechcelo sa mi tam ísť a ani som tam nikoho okrem Tima nepoznal. V pláne najprv bolo, že tam máme ísť zo žilinskej skupinky traja, ale nakoniec som zistil, že tam ide len Timo, tak som sa rozhodol ísť s ním. Prvý deň, keď sme tam prišli, cítil som sa medzi všetkými ako cudzí človek. Na druhý deň ráno mi Pán pomohol, aby si uvedomil, že tam vôbec nie som cudzí, ale že všetci sú mojimi bratmi a sestrami, a tak som sa nemusel cítiť neprijatý, naopak, cítil som, akoby sme boli všetci jedna veľká rodina. Témou víkendovky bolo, že Boh je náš Nebeský Otec a my s si, že On na mňa pozerá ako na svoje dieťa a nie ako na otroka. Tiež som si uvedomil, že On nás zahŕňa láskou aj keď sme neposlušní a hriešni. Program bol veľmi super a najviac sa mi páčili rozhovory, z ktorých bolo vidieť ako Pán Boh v nás koná svoje dielo a ako nás neustále mVazec 2018ení. Veľmi som sa tešil z jednoty Ducha. Bolo vidieť Božiu lásku medzi všetkými. Pre mňa to bol veľmi vzácny čas a určite by som si to zopakoval. Ďakujem Bohu, že som tam mohol byť, spoznať Ho bližšie a spoznať aj ďalších bratov a sestry v Kristovi.
Rado
 
Na konci (stretnutia vo Važci) som nevedel povedať, čo ma z víkendu oslovilo najviac, pretože toho bolo veľmi veľa. Dnes to už povedať viem - zasiahla ma Otcovská láska. Vedomosť, v ktorej som vyrastal, že Boh je láska a má rád každého človeka, bola pod riadnou vrstvou, nie prachu, ale fráz, ktoré nevychádzali z môjho srdca. Stále sa tak trochu dostávam z toho, že nechápem Jeho lásku ku mne. A vlastne, nechcem sa z toho dostať. Keď mi On ukazuje, že ma prijal za svoje dieťa, nie za otroka, že má vo mne zaľúbenie, pretože som Jeho syn, tak prestávam vidieť ostatné zbytočnosti - potrebu páčiť sa ľuďom, pocit nedostatočnosti, neužitočné formy, ... Asi neviem dobre opísať všetko, čo ma zasiahlo, ale som za to vďačný. Ešte spomeniem niekoľko vecí, ktoré boli pre mňa, ako na mieru, povedané počas týchto necelých štyroch dní, či už cez niekoho, alebo cez Božie Slovo. Ospravedlňujem sa, ak niečo citujem nepresne, myšlienku ale zachovávam. "Po toľkých rokoch stále bojujem s tým, či slúžim naozaj pre Pána, alebo to robím preto, aby som sa páčila ľuďom. Ale...keby s tým nebojujem, som snáď lepšou kresťankou? Možno áno. Milovala by som však Pána Ježiša viac? Tým som si nie tak istá." "Keď je dieťa malé, nevie ešte opätovať lásku, nevie rozprávať, chodiť, dokonca ani sedieť. Ale otec ho aj tak rovnako miluje a vie, že raz sa to naučí. Nikdy to s ním nevzdáva a miluje ho bezpodmienečne. Tak je to aj v duchovnom živote." "Boh ti dá nielen miesto, službu, ale aj hranice, kam až máš ísť." "Sme ľudia, sme hriešni. A to treba vyznať aj vo vzťahoch, v manželstve. Sme nedokonalí a nemôžeme si vystačiť dvaja, nemôžeme tomu druhému dať všetko, čo potrebuje. Musíme to všetko čakať od Boha, On jediný môže naplniť všetkyVazec 2018 naše túžby." "Keď nás ľudia zrania, alebo nám dajú niečo iné, ako čakáme, vytvára to v našom srdci odumreté miesta, vákuum. A keď otvoríme svoje srdce, to potom nasáva všetko, čo má okolo seba. Boh chce vyplniť každé prázdne miesto tvojho srdca. Otvor ho pred Ním, nenasávaj odpad sveta!"

Som vďačný za každú túto myšlienku; tiež za to, že som mohol presnejšie pochopiť induktívne štúdium Biblie - teraz už len nájsť vôľu robiť ho aj sám a v skupinke :) Celý tento čas, modlitby, svedectvá, chvály, príspevky, aktivity, štúdium... to všetko som prijal z Božej ruky a bol svedkom toho, že som mal na tomto mieste byť a prijať Božiu reč do môjho života. Cesta späť krásnou zasneženou krajinou ma potešovala a uisťovala o Božej dobrote. Nebudem sa už opakovať, ale tento víkend ma určite na nejaký čas vystrelil vyššou rýchlosťou, akou som šiel dovtedy. Rád prídem aj budúci rok. 
Samo