Jednota a rozmanitosť v našom povolaní

Keď Nový Zákon hovorí o povolaní, myslí sa tým jedna z dvoch možností. Za prvé, Božie povolanie vo všeobecnosti sa týka všetkých veriacich a je pre všetkých to isté. Za druhé, je tu zvláštne Božie povolanie, ktoré je pre rôznych ľudí rôzne. Všeobecné Božie povolanie zaručuje našu jednotu, zvláštne našu rozmanitosť. Všimnime si najprv jednotu.

Ak si vezmete konkordanciu a vyhľadáte výskyt slovesa 'povolať', bude to pre vás veľmi obohacujúce štúdium Nového Zákona. Tu je niekoľko príkladov Božieho všeobecného povolania: Boh nás povolal, aby sme patrili Kristovi (R 1,6) a volá nás do spoločenstva svojho Syna Ježiša Krista (1Ko 1,9). Ďalej nás volá k svätosti (1Ko 1,2), to je naše 'sväté povolanie' (2Ti 1,9). Sme povolaní k utrpeniu (1Pt 2,21), ale i sláve (1Pt 5,10). Všetci sme povolaní k službe, Pán Ježiš káže, aby sme ho nasledovali. V týchto veciach (a dalo by sa nájsť mnoho ďalších príkladov) je naše povolanie to isté, bez rozdielu; to je základom pre našu jednotu.

Teraz sa zameriame na našu rozmanitosť – tá je zaručená rôznym Božím povolaním pre každého z nás. O rozličných povolaniach píše Pavol v 1Ko 7; reformátori a po nich puritáni odvodili z tohto oddielu snáď až príliš veľa. Na základe veršov z tejto kapitoly oni učili, že Boh má pre rôznych ľudí rôzne povolanie, resp. profesiu. Snahou reformátorov bolo vysporiadať sa so stredovekým katolíckym názorom, že jediným Božím povolaním môže byť posvätné povolanie do kňazského alebo mníšskeho stavu. Podľa nich jestvuje široká rozmanitosť povolaní, Boh volá niektorých, aby boli roľníkmi, iní majú byť kupcami, iní učiteľmi, doktormi, sudcami, alebo kazateľmi. Je mnoho rôznych povolaní bez rozdielu medzi posvätným a svetským. Všetky sú povolaniami od Boha; jemu je možné slúžiť ako v kostole a kláštore, tak aj na poli, v obchode, v kancelárii, alebo v továrni.

Skutky 6 je dôležitá kapitola pre túto tému. Helenistickí a hebrejskí Židia mali nezhody, lebo Helenisti tvrdili, že ich vdovy boli zanedbávané pri rozdeľovaní potravy a oblečenia. Do sporu sa zapojili aj apoštoli a bolo to pre nich zbytočnou príťažou, nemohli sa venovať svojmu prvoradému poslaniu. Napokon zvolali zhromaždenie (čo je vždy múdry krok pri nezhodách) a navrhli, aby boli zvolení siedmi muži, ktorí sa budú venovať tejto sociálnej práci, a apoštoli sa budú ďalej venovať modlitbám a službe slova. Dôležité je všimnúť si, že služba stolov a služba slova je vyjadrená tým istým slovom diakonia. Obe sú službou pre kresťanov a vyžadujú Duchom naplnených pracovníkov. Cirkev sa znova a znova presviedča o potrebe oboch. Kazatelia nemajú byť 'omnikompetentní' a robiť každú prácu v zbore, nemali by sa nechať odvádzať od svojho povolania administratívnou alebo organizačnou prácou. V zbore je spústa ľudí, ktorí sa môžu týmto službám venovať. Je to priestor pre špecializáciu, Boh volá rôznych ľudí k rôznym službám.