Peter Kozár: Sila tu a teraz

 

Starozmluvný národ Izrael nikdy nepochyboval o Božej existencii. Ateistická filozofia by im pripadala ako číry nezmysel. Hospodin predsa stvoril tento svet, povolal ich otca Abraháma zo zeme Chaldejcov a neskôr ich národ vyslobodil z egyptského otroctva a priviedol do zasľúbenej zeme. Čomu však mali veriť o stáročia neskôr, keď bola zasľúbená zem tak ďaleko a oni sa ocitli znova v zemi Chaldejcov – v babylonskom zajatí? Je Hospodin stále s nimi? A ak je s nimi, prečo sa im vodí tak zle?

Do takejto situácie k nim zneli slová proroka Izaiáša. Snáď nikde v celom Písme nenájdeme také úžasné opisy Božej veľkosti a moci: Kto zmeral svojou dlaňou vody mora, kto premeria piaďou nebesá a pojme do merice prach zeme, na váhe odváži vrchy a pahorky na vážkach? ... Hľa národy sú sťa kvapka z vedra, treba ich pokladať za prášok na vážkach. Hľa, ostrovy zavážia sťa zrnko piesku. ... Zdvihnite vozvýš svoje oči a viďte, kto to stvoril! Ten, ktorý vyvádza ich voje podľa počtu, všetkých oslovuje menom; pred Premocným a Presilným nechýba ani jeden. (Iz 40,12.15.26)

Sme kresťania a nemáme žiadne pochybnosti o Božej existencii – racionálne vysvetlenie doktríny o stvorení a odmietnutie evolučnej teórie máme v malíčku. A predsa sa niekedy cítime ako dávny Izrael: Skrytá je moja cesta pred Hospodinom a moje právo uniká môjmu Bohu (v27). A čo, ak tá hlodavá pochybnosť nie je len pocit. Veď ak pred Hospodinom sú národy len kvapka z vedra, prášok na vážkach, čo som ja? Milióntina z prášku? Štatisticky zanedbateľná odchýlka?

Možnože je to správna aritmetika, ale určite je to falošná teológia. Izaiáš má čo povedať aj nám: Nevieš to? Nepočul si? Hospodin je večný Boh, ktorý stvoril končiny zeme; neustáva a neumdlieva, jeho múdrosť nemožno vystihnúť. Ustatému dáva silu a rozhojňuje moc bezvládneho. Mládenci ustávajú a umdlievajú, junáci sa potkýnajú a klesajú. Ale tí, čo očakávajú na Hospodina, dostávajú novú silu, vznášajú sa na krídlach ako orly, bežia a neumdlievajú, chodia a neustávajú. (Iz 40,28–31)

Neviem, ako je to s vami, ale pre mňa je to dobrá správa. Ja totiž bývam unavený a umdlievam. Už roky obdivujem úžasné metafory Božej moci v 40. kapitole Izaiáša, ale v poslednom čase ma oslovuje hlavne jej záver. Správna doktrína o stvorení je nám málo platná, ak zostane v oblasti akademických diskusií. Ak však spoznáme, že Boh, ktorý stvoril svet, ktorý má spočítané všetky hviezdičky a žiadna mu nechýba, ktorý má odvážené Himaláje na gramy, je s nami tu a teraz, je to sila! Národy sú pred ním ako nič, ale jeden kresťan na kolenách – lebo na nohách už nevládze stáť – mu stojí za povšimnutie, aby sa k nemu sklonil a posilnil ho. To platí cez semester aj v skúškovom období, doma i v škole, uprostred radostnej skupinky i osamote v chvíli pokušenia. Skúste to!