Wendy Laton: Ponaučenie od hliny

Sochárka pozoruje, ako nás Boh tvárni.


Hospodin povedal Jeremiášovi: „Vstaň a choď do domu hrnčiarovho a tam ti oznámim svoje slová.“ (Jer 18,2) Jeremiáš poslúchol a pobral sa pomedzi usadlosti v dolnom meste k bohatým ložiskám hrnčiarskej hliny v údolí Ben Hinnom (Jer 19,2). V tej dobe bolo hrnčiarstvo významným priemyselným odvetvím v Jeruzaleme. Ako prechádzal popri kope surovej hliny, spoznal, že je blízko cieľa.

Jeremiáš vstúpil do hrnčiarovho domu, keď ten práve pracoval na kruhu. Hrnčiarske kruhy pozostávali z dvoch paralelných plochých kameňov spojených tyčou. Keď hrnčiar bosými chodidlami roztočil dolný kruh, horný sa plynule točil spolu s ním.

Jeremiáš pozoroval, ako hrnčiar svojimi vlhkými dlaňami obklopil hrudu hliny, aby ju umiestnil presne na stred kruhu a vyvážil. Potom vnoril palce do stredu hrudy, aby sa otvorila. Keď sa vytvoril tvar misky, ťahal ju nahor a tvaroval tak, že tlačil prstami vo vnútri misy proti prstom na jej vonkajšej strane. Keď už rotujúca nádoba začínala naberať výslednú podobu, hrnčiar pocítil takmer nebadateľnú nerovnosť. Pri ešte stále rotujúcom kruhu stlačil chybnú nádobu späť do hrudy vlhkej hliny. (Jer 18,1–4)

Keďže som profesionálnou sochárkou, tento obraz hrnčiara a jeho hliny ma hlboko oslovuje. Za vyše dvadsať rokov som sa dôverne zoznámila s hlinou. Cítila som jej chlad vo svojich rukách a vnímala jej zemitú vôňu. Ochutnala som jej kriedovitosť, keď som zvlhčovala drobné kúsky vo svojich ústach. Hoci nepoužívam také hrnčiarske kruhy, aké sa spomínajú v príbehu, nemôžem ináč, než obdivovať, aký bohatý obraz nám tu Boh podáva.

Niekedy môže byť nebezpečné tlačiť metaforu ďalej, než je jej ilustratívny zámer. Ale pretože v Biblii je mnohokrát použitý obraz hrnčiara a hliny – hrnčiar predstavuje Boha a hlina jeho ľud – môžeme sa veľa naučiť z toho, čo Jeremiáš zaznamenal. Keď porozumieme hrnčiarskej práci, začnú sa vynárať pravdy o našej vlastnej premene.